This is the bloody end of the bloody road! (Let´s pretend, we´re British)

16. července 2015 v 15:59 | Gréti
Dámy a páni, oxidujúce baktérie a ich potomkovia,
bez akýchkoľvek ďalších žvástov naokolo:

TOTO JE KONIEC CESTY.

Mojej blogovej cesty.
Spálila som za sebou všetky mosty. Zahodila som masku. Vysala som oxid uhličitý zo vzduchu, ktorý ma už dlhú dobu dusil. A odchádzam. Odchádzam z tohoto miesta. S čistým svedomím, že som za sebou nenechala žiadne nevyriadené účty.
Koniec cesty.
Aké vtipné, pred tromi rokmi, keď som si blog založila, by som si ani nepovedala, že toto raz príde. Ani som na to nechcela pomyslieť. A teraz, keď konečne nadišiel čas, som šťastná, že odchádzam. Už tu viacej nechcem byť.
Toto miesto som založila, aby som sa s ľuďmi podelila o krásy, ktoré príbehy ponúkajú. I keď som mnoho krát písala hovadské články o kráse počasia a nekonečné ospravedlňovanie svojej neprítomnosti. Pri spätnom čítaní si pripadám ako dieťa. Mačiatko však vyrástlo, stal sa z neho lev a táto klietka mu je primalá. Nedokážem tu viac existovať.
A navyše.
Jeden z mojich príbehov, ešte v ranných obdobiach tohoto blogu, sa stal cieľom zneužitia a bol použitý ako zbraň proti mne samej. V tom momente som si uvedomila, že tu na mňa na každom rohu číha nebezpečie. I tak som pokračovala. Ale ako hovorím, prerástla som papier. Už som sa viac nedokázala nechať obmedzovať. Preto odchádzam.
Idem žiť.
Niežeby som doteraz nežila. Toto je však moja internetová, blogová smrť. Malý úlomok života sa vracia späť k realite.
Samozrejme, nie je to koniec mojim príbehom. Slová si predsa vždy nájdu svoju cestu k ľuďom, ktorý im budú ochotný načúvať.
Ak si náhodný čitateľ a dostal si sa až sem, gratulujem. A následne sa s tebou aj lúčim.

Gréti

(A taktiež sa veľmi ospravedlňujem za chaotickosť textu. Prosím, neobviňujte ma za to - ľúčiť sa s miestom, ktoré ste mali radi a kde ste spoznali ľudí s úžasnými myšlienkami, plných inšpirácie, nie je vôbec ľahké. Rešpektujte to :) )

Sayonara~
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sasha Sasha | Web | 20. července 2015 v 6:59 | Reagovat

ked som dnes klikla na tvoj blog, dufala som, že tu najdem niečo iné a - normalne som smutna ... na druhej strane ti rozumiem a chapem ťa a ak je toto pre teba lepšie tak sa vôbec nedivím že to robíš...
ak by si chcela ostať v kontakte, budem rada. stači sa ozvať :)

2 vrania vrania | E-mail | Web | 7. září 2015 v 18:15 | Reagovat

Keď som sa sem dnes po dlhšom čase rozhodla nazrieť, rozhodne som nečakala niečo takéto (fajn, s pravdou von, tešila som sa na niekoho s novými príbehmi).
Tak či onak, na mne nezáleží. Nech si už teraz kdekoľvek, nech robíš čokoľvek, či už sa sem niekedy vrátiš nakuknúť alebo nie, prajem ti veľa šťastia. Našla si odvahu vrátiť sa do reality. Drž sa.

3 Vanessa Vanessa | 22. října 2015 v 20:24 | Reagovat

Opravdu jsem také vzdělaná, protože jsem to nečekala, ale chápu tě. Někdy sama chci zpět ten kus života, který mi blog sebral a jedno si ho vezmu zpět stejně jako ty. Byla jsem ráda aspoň na chvíli tvoji součástí města. Považuje tě stále za inteligentní, mimořádné talentovanou dívku a přeji ti do života spoustu štěstí.
Mimochodem, doufám, že se ještě ozveš někdy na e-mail!

4 Vanessa Vanessa | 22. října 2015 v 20:25 | Reagovat

Chtěla jsem napsat, že jsem smutná. Trochu překlep. Achjo, opravdu mě to mrzí.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama