This is the bloody end of the bloody road! (Let´s pretend, we´re British)

16. července 2015 v 15:59 | Gréti
Dámy a páni, oxidujúce baktérie a ich potomkovia,
bez akýchkoľvek ďalších žvástov naokolo:

TOTO JE KONIEC CESTY.

Mojej blogovej cesty.
Spálila som za sebou všetky mosty. Zahodila som masku. Vysala som oxid uhličitý zo vzduchu, ktorý ma už dlhú dobu dusil. A odchádzam. Odchádzam z tohoto miesta. S čistým svedomím, že som za sebou nenechala žiadne nevyriadené účty.
Koniec cesty.
Aké vtipné, pred tromi rokmi, keď som si blog založila, by som si ani nepovedala, že toto raz príde. Ani som na to nechcela pomyslieť. A teraz, keď konečne nadišiel čas, som šťastná, že odchádzam. Už tu viacej nechcem byť.
Toto miesto som založila, aby som sa s ľuďmi podelila o krásy, ktoré príbehy ponúkajú. I keď som mnoho krát písala hovadské články o kráse počasia a nekonečné ospravedlňovanie svojej neprítomnosti. Pri spätnom čítaní si pripadám ako dieťa. Mačiatko však vyrástlo, stal sa z neho lev a táto klietka mu je primalá. Nedokážem tu viac existovať.
A navyše.
Jeden z mojich príbehov, ešte v ranných obdobiach tohoto blogu, sa stal cieľom zneužitia a bol použitý ako zbraň proti mne samej. V tom momente som si uvedomila, že tu na mňa na každom rohu číha nebezpečie. I tak som pokračovala. Ale ako hovorím, prerástla som papier. Už som sa viac nedokázala nechať obmedzovať. Preto odchádzam.
Idem žiť.
Niežeby som doteraz nežila. Toto je však moja internetová, blogová smrť. Malý úlomok života sa vracia späť k realite.
Samozrejme, nie je to koniec mojim príbehom. Slová si predsa vždy nájdu svoju cestu k ľuďom, ktorý im budú ochotný načúvať.
Ak si náhodný čitateľ a dostal si sa až sem, gratulujem. A následne sa s tebou aj lúčim.

Gréti

(A taktiež sa veľmi ospravedlňujem za chaotickosť textu. Prosím, neobviňujte ma za to - ľúčiť sa s miestom, ktoré ste mali radi a kde ste spoznali ľudí s úžasnými myšlienkami, plných inšpirácie, nie je vôbec ľahké. Rešpektujte to :) )

Sayonara~
 

Kam dál

Reklama